Popis
Igor Ondruš zobrazuje svet taký, ako ho vidí. Komentujúc ho svojím vlastným spôsobom – spôsobom v kontexte slovenskej maľby doteraz neznámym, surovým, naturálnym, a najmä svojským. Už počas štúdia ho jeho pedagóg Vladimír Popovič nabádal, aby sa venoval témam s vlastnými zážitkami a uprednostnil ich pred spoločenskými či politickými. Túto radu však počúvol len čiastočne. Hoci vlastné zážitky v jeho tvorbe dominujú, paralelne sa venuje aj iným témam. Vlastné zážitky a vzťahy sú motívom obrazov zo série O dievčatách, ako aj viacerých ďalších diel. Na chodbe gymnázia s typicky zelenými stenami v diele Prvé poschodie vľavo hore (2006) zobrazuje seba a svoju priateľku Janu v intímnej situácii. Na obraze Panenka Jana (2011) ju zasa stvárňuje ako nadpozemský objekt hodný zbožňovania. Spomienkou na ňu je aj obraz Jana (2011), zvláštne prehnuté torzo dievčaťa s kusmi odevu, ktoré majú pre autora až fetišistický význam. Eva-nie (2006) je obraz namaľovaný podľa priateľky Evy ako vyjadrenie nespokojnosti s jej životným štýlom, so zbytočne premárneným talentom. Často sa inšpiruje motívmi krásnych žien z rôznych časopisov, ikonickými modelkami alebo herečkami, svetom bulváru i komiksu, kde pre žiaru reflektorov netreba vedieť a cítiť príliš veľa. Na rozdiel od obrazov s tematikou vlastných vzťahov, kde môžeme povedať, že je až kruto sebaironický, vonkajší pozlátkový svet ho nabáda k evidentnému sarkazmu. Ako príklad môžeme uviesť obraz Hviezda večera (2011), na ktorom sa s mierne pohŕdavým výrazom v tvári predvádza Jessica Simpson. Motívom Panny losangelskej (2011) je najznámejšia fotografia Pamely Anderson s vysvieteným Los Angeles v pozadí, ktorá je tu zobrazená ako symbol toho „najkrajšieho, najlepšieho a najžiadostivejšieho“ objektu. V Terapii (2006) je námetom modelka Andrea Verešová zobrazená ako sestrička v psychiatrickom ústave na prechádzke s mužmi, ktorí sa potrebujú liečiť. Mnohé jeho obrazy sú plné erotických motívov, vyhrotených erotických vzťahov a nenaplnených očakávaní. V diele Podvedomé otázky (2011) sa zaoberá prvou podvedomou a nevyslovenou otázkou pri stretnutí muža a ženy, kde sa autor odvoláva na psychológov, podľa ktorých muža najviac zaujíma, koľko má žena rokov, a ženu, koľko muž zarába. Na obraze s. r. o. (2011) vidíme ženu na pláži, ktorú obťažujú muži. Motív prasaťa bežiaceho ku skupine je vyjadrením radosti z tejto situácie, had predstavuje falický symbol, vo vzduchu namiesto vtákov lietajú penisy. Igor Ondruš sa venuje aj politickým a spoločenským témam, často s jemu vlastnou iróniou. Sem patria diela ako Európska. . . (2001), Všetky cesty vedú do. . . (2009), Oslobodenie Bratislavy (2011), či Krajina idiotov(2011). Autor využíva rôzne spôsoby maľby, prechádza od zámerne naivizujúceho tvaroslovia (napr. Inteligent, Reč tela, Vitajte atď. ) cez realistické zobrazenia krajiny v štýle 19. storočia (napr. Bezdomovci, X+Y) až po hyperrealistický výraz (napr. Také normálne detičky, Skupinka, Krajina neobmedzených možností, Vrchol hospodárskej recesie, Kamošky, Vitaj v džungli, Panna losangelská atď). Fascinujú ho však napríklad aj pompejské maľby, ktorých štruktúru evokuje rôznymi úpravami (obraz Horror vacui). Ojedinele v jeho tvorbe nachádzame aj koláže, ako napríklad Aj lov jú alebo Poďte k ockovi.
9788089340361
