Kristína Kandriková – Zvitky vetra
Vernisáž: 2. 9. 2020 o 17:00
Trvanie: 3. 9. – 25. 9. 2020; výstava predĺžená do 22. 10. 2020
Kurátorka: Lucia Zlochová
V tvorbe Kristíny Kandrikovej sú dlhodobo prítomné motívy prírody a zachytené momenty, ktoré sú spojené s chvíľami trávenými v nej. Séria prezentovaná na výstave v ABC vznikla počas nedávnej karantény, kedy autorka mohla na dlhšiu dobu odísť z mesta a tráviť viac času v prostredí, ktoré je pre ňu najmagickejšie a najinšpiratívnejšie. A hoci sú tieto okamihy pominuteľné, snaží sa ich vo svojich dielach zachytávať. Dáva si za cieľ zvečniť niečo nestále a nehmotné, rovnako akoby sa snažila uchopiť vietor na hmatateľné zvitky papiera. K tomu odkazuje aj názov výstavy.
Ďalšou líniou, dlhodobo prítomnou v autorkinej tvorbe, je pomerne príznačná práca s farbou a svetlom. Už v projektoch „Nestálosť zámeru“ a „Podmienky odrazu“ (obidva z roku 2017) pracuje s charakteristickými neónovými plochami a so svetlom, resp. jeho vplyvom na vnímanie diela pri pohybe diváka v priestore. Tieto témy sú v jej tvorbe stále prítomné, no stále rozpracovávané inými a novými spôsobmi (ďalej napr. reflexné plochy v projekte „Ticho před svítaním“, 2020). V Kandrikovej tvorbe je stále viac zreteľné, že ju dlhodobo ovplyvňujú určité prírodné úkazy, ktoré sa snaží prenášať do svojej tvorby. Sú nimi aj premeny dňa a noci a aj to je dôvod, prečo majú maľby v aktuálne vystavenej sérii veľmi špecifické vyžarovanie. Farby na plátnách akoby svietia (vyžarujú svetlo), autorka dosahuje dojem rôznych svetelných podmienok daných okamihov, avšak ide o špecifickú prácu s farebnými vrstvami, nie len imitáciu videného. To spôsobuje, že niektoré maľby pôsobia až snovo.
Práve cez zobrazovanie okamihov, ktoré sú pre autorku samotnú najmagickejšie, je v jej dielach zreteľná fascinácia prírodou, prirodzený rešpekt k nej a často aj údiv. Všetko sú to charakteristiky, ktoré v estetike popisujú kategóriu vznešeného. Kandriková zároveň priznáva aj silný vplyv východných kultúr a filozofií pričom inšpiráciou sú pre ňu filmy, literatúra, ale aj iné (napr. bojové) umenia. Ovplyvnená týmito všetkými poznatkami, skúsenosťami a inšpiráciami sa snaží prírode približovať, súžiť s ňou, pochopiť ju, ako aj pravidlá, ktoré jej umožnia v nej existovať. Okrem istého očistného účinku na jej myseľ je v nej nútená vnímať a správať sa úplne inak, ako v bežnom živote. To, čo potrebuje na prežitie v meste, jej v prírode nestačí. Tu platia úplne iné pravidlá a dôležitými sa stávajú úplne iné schopnosti (vnímanie, nastraženie zmyslov). Často je na nočné prechádzky v lesoch potrebné aj prekonanie strachu z nástrah, ktoré si neraz vytvárame len sami vo vlastnej hlave a vlastnou predstavivosťou. Je to strach z neznámeho, ktorý sme si časom sami vytvorili, pretože príroda sa pre väčšinu z nás stáva stále vzdialenejšou. Autorka sa nesnaží o sociálnu kritiku toho, ako prírodu zneužívame, ako sa v nej odráža naša prítomnosť a ako sa od nej vzďaľujeme, hoci si je toho vedomá. Ukazuje nám ale to, o čo sa pripravujeme a snaží sa to robiť takým spôsobom, aby sa nám aj prostredníctvom jej diel vrátila túžba, znova sa prírode viac priblížiť. V jednom z diel sa netradične nachádza aj ľudská postava, ktorá nie je na prvý pohľad celkom zreteľná. Medzi ostatnými maľbami môže dokonca pôsobiť rušivo. Ide síce o Kandrikovej snahu vyrovnať sa s osobnými zážitkami, no zároveň je aj univerzálnym apelom, aby sme sa vo vzťahu k prírode stávali len neinvazívnymi pozorovateľmi, rovnako ako postava na obraze.
Kristína Kandriková vyštudovala Školu úžitkového výtvarníctva v Ružomberku, v roku 2016 absolvovala stáž na Akademii Sztuk Pięknych w Gdańsku (katedra maľby, Ateliér prof. Piotr Józefowicz) a v roku 2017 ukončila magisterské štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (katedra maľby, Ateliér mal+by, Doc. Mgr. art. Klaudia Kosziba, ArtD).
Podujatie je realizované vďaka finančnej podpore Nadácie Tatra banky.