Dorota Sadovská: Ňadro Problému

5.2. – 3.3.2023

Výstava Ňadro problému je výstava plná paradoxov, kontrastov, ale aj kontinuity a paralel. Dorota Sadovská v nej predstavuje pokračovanie dlhodobého autentického programu, zameraného na maliarske spracovanie tém kresťanskej ikonografie, ale i rôznych foriem reprezentácie tela a telesnosti. Ťažisko témy i osobná línia výstavy a špecifický vzťah Doroty Sadovskej k svätej Agáte vyplýva aj zo skutočnosti, že narodeniny autorky,
a zároveň vernisáž výstavy, pripadajú práve na sviatok svätice (5. februára), teda na deň, kedy svätica zomrela a v kresťanskom ponímaní sa tak narodila pre nebo a večný život. Podľa hagiografických zdrojov bolo súčasťou komplikovaného martýria svätice aj odrezanie jej pŕs. Najcharakteristickejším atribútom svätice sú amputované prsníky, ktoré
v nespočetných zobrazeniach, známych z rôznych epoch dejín umenia, prezentuje na podnose či knihe.
V bohatej tradícii variovania zobrazení svätice a hľadania jej ideálnej podoby pracuje aj Dorota Sadovská. S nadčasovým a abstrahovaným namaľovaným telom svätice, ktoré sa aj prostredníctvom zmnožených reprezentácií stáva náboženským symbolom a ideálom, kontrastuje súbor fotografií Korporality 10, kde je reálne telo obnažené, ale zároveň
i zakrývané, skúmané, vyšetrované a dokumentované.
Zobrazenie nahého človeka môže v premenlivých kontextoch vyjadrovať túžbu, poníženie, zraniteľnosť, starostlivosť, ale nahota môže byť aj heroická či sakrálna. Sadovská
s rozličnými diskurzmi utvárania, kódovania a interpretácie obrazov telesnosti vedome pracuje a zaujímajú ju predovšetkým nuansy, ktoré vnímanie reprezentácií odhaleného tela formujú a posúvajú. Identický obraz môže v závislosti od prostredia, média,
ale predovšetkým divákov a diváčok a ich osobného nastavenia evokovať rôzne asociácie: sexuálne, náboženské, medicínske…
Pri zameraní sa na ňadrá výstava predstavuje najmä dva módy ich vizualizácie, ktoré sú v súčasnej vizuálnej kultúre marginálne. V prvom prípade je táto časť tela poňatá ako súčasť kresťanskej ikonografie – atribút svätice, znak, ktorý odkazuje k jej týraniu
a mučeníckej smrti, ktorá bola podľa legiend následkom osobných rozhodnutí: Svätá Agáta si zvolila život panny zasvätenej Kristovi a odmietla pozemského nápadníka, ktorý sa jej chcel krutým spôsobom odrezania pŕs pomstiť a ponížiť ju. Druhým módom je spôsob sprítomnenia časti tela a jeho vlastného vnímania – neestetizovaného, neidealizovaného, neretušovaného, nesexualizovaného, nekomodifikovaného. Tri časozberné zábery, vznikajúce vždy v rozmedzí desiatich rokov, sú objektívnym záznamom o konkrétnom individuálnom tele.

Výstava Ňadro problému nazerá na ženské prsia odlišným spôsobom, než je dnes bežné. Prsia nie sú len sekundárnym pohlavným znakom, objektom túžby, fetišizácie
a komerčného zhodnocovania, cieľom zákrokov estetickej chirurgie, statusovým symbolom a objektom medicínskeho výskumu. Dorota Sadovská pripomína ich miesto v dlhej tradícii sakrálnej ikonografie (atribút svätice, objekt úcty, prostriedok kŕmenia a vyživovania
v zobrazení Madony lactans), a tiež ich subjektívne vnímanie v privátnom priestore, ako súčasť tela determinovaného časom a priestorom, subjektívneho tela mimo kolektívnej imaginácie, sexualizácie a marketingového využitia.
Peter Megyeši