Mgr. Art. Paulina Rypáková
The Alchemist’s Garden: Herba Mythologica

Trvanie výstavy: 6.6. – 1.7.2022

Rastlinná ríša pútala pozornosť človeka už od najrannejších dob ľudstva. Dávne kultúry po celom svete si vo svojich mýtoch a legendách vymysleli mnoho podivných tvorov a rastlín a tieto príbehy sa predávali z generácie na generáciu. Legendy opisujú niektoré rastliny ako symboly života a liečivej sily prírody, iné rastliny naopak reprezentujú smrť a rozklad.
Zároveň s tým, ako sa človek učil poznávať, používať a neskôr aj pestovať stále väčší počet rastlín pre najrôznejšie účely, nutne vyvstala potreba tieto rastliny popísať, roztriediť a zkatalogizovať. Postupne tak vznikala celá rada herbárov, ktoré vypovedali nielen o botanických znalostiach dávnych generácií, ale aj o mentalite vtedy žijúcich ľudí. Skutočné rastliny sa takto hocikedy zamieňali s legendárnymi rastlinami, v ktorých existenciu sa preto bežne verilo. K tejto botanic-fiction prispeli svojim dielom aj dávni cestovatelia, ktorí v snahe o senzáciu alebo z obyčajného nedorozumenia hocikedy popisovali fantastické rastlinné monštra.
Autorka pri tvorbe tejto kolekcie grafík čerpala z všetkých týchto prameňov- mýtov, legiend, herbárov, ale taktiež sa inšpirovala rastlinami, ktoré videla na svojich cestách.
Divák má možnosť nahliadnuť do zabudnutých kútov ľudskej imaginácie, aby objavil tento prazvláštny herbár, ktorý pripomína snovú Alchymistovu záhradu.
Inšpiráciou pre túto kolekciu diel boli divotvorné rastliny z rôznych kútov sveta; počnúc Dračím stromom, o ktorom sa v legendách hovorí, že červená živica tohto stromu je krv draka. Preto bol v starej Európe vyhľadávaný pre alchýmiu a magické účely.
Iná rastlina, ktorú autorka znázornila na jednej z grafík, je mýtická Mandragora, ktorá rastie napríklad na Kréte alebo Cypre- miesta, kde určitý čas svojho života autorka žila. Mandragora od staroveku ľuďom evokovala sexuálne orgány; mužský svojim koreňom a ženský, ktorá mala akúsi štrbinu podobnu vagíne. Mandragora bola nielen prostriedkom k vzbudeniu lásky a vedela ovplyvniť plodnosť ženy, ale zároveň bola považovaná za všeliek; bola tiež kľúčom k bohatstvu, alebo človek, ktorý ju vlastnil, sa mohol stať neviditeľným.
Adelhaide Kratzmarii, u nás je táto najväščia mäsožravá rastlina, pôvodom z amazonského pralesa, známa z filmu Adéla jěšte nevečeřela. V minulosti ju miestni indiáni považovali za posvätnú a obetovali jej srdcia porazených nepriateľov. Do Európy ju priniesol český botanik Kračmera v 90. rokoch 19. storočia. Rastlina mu ale bola zabavena tajnou políciou a umiestnena do skleníku nemeckej univerzity. Herbárová dokumentácia tejto rastliny neexistuje, pretože zhorela pri požiari viedenského univerzitného herbária.
Ďalšia rastlina, ktorá je spomínaná v našich svätojánskych legendách a ktorá je znázornená na ďalšom diele, je Zlatý kvet paprade. Legendy hovoria, že na svätého Jána sa presne o polnoci na papradí objavil kvet, ktorý žiaril ako zlato. Kto mal to šťastie a našiel ho, mal klúč ku všetkým ukrytým pokladom a rozumel reči zvierat a stromov.
O podobe baziliška (mýtický had) sa vedú spory už od stredoveku, Vtedy podľa legiend existovala bylina, ktorú gréci nazývali Basilisca. Rástla údajne iba tam, kde sa objavil bazilištek. Basilisca mala schopnosť spáliť veci na uhoľ, nechala veci zmiznúť alebo vyschnúť. Kto ovládal túto bylinu, nemusel sa báť žiadnych hadov, ba ani samotného baziliška a mala mnoho liečivých účinkov.
Na ďalších dielach je znázornený ľudožravý strom z Madagaskaru, ktorý uctievajú domorodci kmeňa Antandroy, či záhadná rastlina, ktorá sa používala k vešteniu budúcnosti- rastlina Theangelis, ktorú spomína Plínius, najmúdrejší muž svojej doby, vo svojej monumentálnej encyklopédii Historia Naturalis. Poslednou z desiatich diel je grafika s názvom Mesačný kvet, rastlina, ktorú priniesli vesmírni cestovatelia z cesty na mesiac.

• Výstava bola finančne podporená z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia.
• Výstavené diela sú predajné- každé dielo bolo tlačené technikou sieťotlače, v limitovanom náklade 15ks