TOK – Stanislav Ondruš & Dávid Valovič
4.5. – 1.6.2023
Tok je kontinuita, pohyb, priebeh i proces. Môže byť plynulý a organický, ale aj prerušovaný s jednoznačnými hranicami. Predstavuje nekonečný zdroj nových objavov, skúseností a zmien. Napreduje bez možnosti návratu a vo víre okolností kotví v aktuálnom okamihu. Kontrolovaný automatizmus,dokonalý svojou prirodzenou surovosťou, komunikuje ideové pozadia inšpirované osobnými skúsenosťami a okúzľujúcou prírodou.
Výstavný projekt Tok prepája originálnu tvorbu predstaviteľov mladej generácie vizuálnych umelcov Stanislava Ondrušaa Dávida Valoviča. Obaja pracujú s tradičnými materiálmi, ktoré aktualizujú technologickými inováciami či svojpomocne vytvorenými nástrojmi. Prostredníctvom netradičných autorských pomôcok kreujú procesuálne experimentypoháňané dynamickým pohybom či pomalým gestom, fyzikálnymi zákonmi a priepustnými hranicami používanýchmateriálov. Prienik osobitých umeleckých programov nastáva v netypickom uchopení výtvarných médií, ktorých výsledkom je expandovaná forma závesných obrazov a priestorových objektov s príznačným abstrahujúcim charakteromaktivizujúcim divácku imagináciu. Hoci sa obaja autori venujú rozličným médiám a vychádzajú z odlišných umeleckých prostredí, selekcia diel ich spája na asociačnej úrovni vo formálnej príbuznosti a transformačnom charaktere použitých materiálov.
V obrazoch Stanislava Ondruša sa mieša akrylová maľba s grafickými technikami a kresbovými gestami. Vizuálne harmonické diela vznikajú v netradičnej horizontálnej polohepoužitím originálnych nástrojov – modifikovaných stierok a fixiek, ktorými distribuuje a uberá sýte farby. Výsledkom sú minimalistické, zväčša monochromatické denníkové kompozície, ktorým dominuje razantné autorské gesto. Na rozdiel od expresívnych maliarskych tendencií Ondrušnepridáva nové nánosy farieb, ale molitanovými špongiamiich saje z podkladovej maľby. Nedokonalé línie a zhluky kontrastných organických plôch predstavujú záznam pohybu, času, ale aj konkrétneho tlaku a intenzity, s akými akou k obrazom pristupuje. Náznaky prísnej abstrakcie presahujúdo iluzívnych a asociačných výjavov a kontrastujú s nenápadnými, no stále prítomnými osobnými naratívmi, ktorých významy odkrývajú pridružené názvy.
Priestorová inštalácia Dávida Valoviča predstavujeexperimentálny, konceptuálny a kontextuálny prístup k tradičnému médiu, ktoré je poučené prienikom estetiky produktového dizajnu a industriálnych výrobných postupov. Fascinovaný a ovplyvnený prírodou a bunečným zložením rastlín vytvára vypaľované a čiastočne glazované keramické objekty, príznačné organickými tvarmi a dokonalou nedokonalosťou. Jednotlivé segmenty vznikajú autorským procesom extrudovania surovej hliny cez vylaserovanéšablóny, ktoré následne reže, deformuje a prispôsobuje vlastným potrebám. Vďaka technike inšpirovanej výroboutehál tvorí akési modifikovateľné totemové inštalácie, ktoré sa tiahnu do výšky podobne ako stonky rastlín. Fokus na vertikalitu sa rozpadá ako segmenty váľajúce sa po podlahe galérie a kopírujúce nekonvenčný vznik keramických častí.
Stanislav Ondruš (1995, Bratislava) žije a pracuje v Bratislave. Bakalárske štúdium absolvoval na Fakulte umení Ostravskej univerzity v Ateliéri grafiky Zbyňka Janáčka a magisterské štúdium dokončil na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení, kde navštevoval Ateliér maľba III Rastislava Podhorského.
Dávid Valovič (1995, Trenčín) žije a pracuje v Bratislave a Hrádku. Študoval na pražskej UMPRUM, kde pôsobil na Katedre úžitkového umenia v Ateliéri keramiky a porcelánupod vedením Maxima Velčovského.